Ľudskú reč považujem za asi najväčší vynález, aký existuje a akého bude mozog človeka schopný. Dejiny hovoreného a písaného slova sú najbohatšími dejinami na zemi. Na jeho tvorbe sa od začiatku zúčastňovalo celé ľudstvo. Je to dlhý proces, ktorý nikdy nekončí...
Mojím ďalším, v poradí druhým divom, je ľudské telo. Je neuveriteľné, ako v ňom všetko dokonale pracuje. Je to jeden komplikovaný ucelený systém - každá bunka má svoje miesto, každý orgán má svoju funkciu. Všetky chemické procesy, ktoré v nás prebiehajú, robia z človeka žijúcu bytosť schopnú dlhého radu rôznych činnosti.
Za veľmi dôležitú vec v živote považujem silnú vôľu. Pre niekoho možno samozrejmosť, no mne samému často chýba, a preto ju považujem za jeden z mojich divov. Sila vôle dokáže život človeka veľmi ovplyvniť. V práci, vo výkone, pri ťažkej chorobe i v bezvýchodiskových situáciách. Vie ho postaviť na nohy. Jednoducho, dokáže divy.
Svet je obrovský. Dobrá kniha je tiež svet, ibaže vytlačená na niekoľkých stranách papiera. Je to zbraň, v ktorej je koncentrovaná toľká múdrosť a skúsenosť a vyžaruje toľkú silu vnemu a emócií, že mi ani nepríde čudné, ak sa tieto biblie ľudského vedomia kedysi kvôli mocenským záujmom hromadne pálili a marili tak človeku možnosť vzdelávať sa. Človek bez kníh je hlúpy a hlúpy človek sa dá ľahko ovládať. Svet bez kníh by znamenal víťazstvo zla a hlúposti.
S láskou je to podobné ako so silou vôle. Vraví sa, že láska hory prenáša. Bez nej by nebolo nádejí, ani mieru, lebo láska ľudí spája. Pomáha prekonávať neprekonateľné, zabúdať na nezabudnuteľné, sny sa stávajú realitou. Dáva nám krídla.
Koleso je vynález, ktorý sa nedá jednoznačne pripísať niekomu, hoci za pravlasť tohto objavu sa pokladá Mezopotámia. Objaviť tvar, ktorý zabezpečí ľahký a rýchly presun človeka či predmetu, je vlastne veľmi jednoduché. Osobne koleso považujem za najdôvtipnejší vynález. Stačí jeden nápad a celý svet je na kolesách...
Sny boli aj sú pre mňa od detstva záhadou. Biblický Jozef sny vykladal, kedysi dávno začali vznikať snáre, niektorí ľudia si ich dnes dokonca zapisujú. Nad touto záhadou začal vedecky uvažovať aj švajčiarsky psychiater Carl Jung. Či je jeho teória o cestách do našich psyché a ich spojitosť so životmi a spomienkami našich predkov pravdivá, ukáže až budúcnosť.
Jedno je však isté. Výnimočnosť ľudstvom uznaných „oficiálnych“ siedmich divov sveta postupom času a prudkým pokrokom vedy a bádaní zovšednieva. Tie individuálne však aj naďalej zostávajú neopakovateľné, vypovedajú o každom z nás – inom, výnimočnom, osobitom, o našom vnútre a videní sveta...